Slovak Ghost Hunters. Sme skupina ľudí, ktorý sa venujeme vyšetrovaniu paranormálnych javov. Radi navštevujeme miesta, o ktorých sa hovorí, že ta, straší. Naším prvoradým cieľom a azda tou najpodstatnejšou úlohou je zistiť, či sa naozaj vyskytujú duchovia na určitom území.

Pauzu nemáme ani počas leta. Neužívame si dovolenku a slniečko niekde pri mori ako väčšina ľudí, to nie. My makáme a snažíme sa naším fanúšikom priniesť tie najlepšie zážitky. Po dlhých mesiacoch vybavovania a dohovárania sa, sa nám podarilo konečne zohnať povolenie na vstup do jedného bývalého sanatória, ktoré slúžilo na liečbu respiračných a pľúcnych ochorení. Sanatórium, ktoré slúžilo aj ako nemocnica pre vojakov. Sanatórium, ktoré leží na Borovej hore nad mestom Zvolen.

Konečne nadišiel pre nás deň „D“ a tak si balíme všetku potrebnú techniku na vyšetrovanie do áut a vyrážame z Bratislavy do Zvolena. Je príjemný letný deň a my sme nabití pozitívnou náladou a plný očakávania. Konečne prichádzame do starého areálu, kde sa nachádza sanatórium. Privíta nás zrúcanina bývalej vrátnice a za ňou sa rozprestiera pomerne udržiavaný malý zelený park, kde sa chodia prechádzať mamičky s kočíkmi, prípadne starí ľudia. V strede malého parku je jazierko. Jedná sa o jazierko s určitým stupňom radiácie. Postupujeme ďalej a dostávame sa k už spomínanému sanatóriu. Je to stará ošarpaná budova, v mierne dezolátnom stave. Už počas dňa vyberá dosť záhadne, ba dokonca až strašidelne. Je vidno, že sa stala obeťou mládeže – je celá posprejovaná a rozobratá. Okná porozbíjané a všetko poničené. Človeku sa až nechce ísť dnu. Hlavne pri pomyslení na to, že kedysi tam umierali ľudia na vážne pľúcne choroby, prípadne na tuberkulózu.

Ale my sme si nerobili výlet na toto miesto zbytočne. Pomaly prechádzame za svetla celou budovou a pozorne si ju prezeráme. Jedno máme ale stále na mysli. Opatrne! Aby sa niekomu nestal úraz. V budove je ešte stále po toľkých rokoch cítiť zápach alkoholu a dezinfekcie. Je to až neuveriteľné. Po zemi je veľa sutiny a bordelu. Taktiež sa nm podarilo nájsť ešte záznamy pacientov, ktorí boli liečený v tomto sanatóriu. Po prehliadke budovy sme sa odobrali a tímovú poradu ohľadne vyšetrovania.

Večer sme sa vrátili späť k sanatóriu. Plne vyzbrojení, nachystaní a odhodlaní nájsť a zaznamenať všetkých duchov a entity obývajúce sanatórium. Vyšetrovanie sme začali vo vstupnej hale budovy. Už tu sme zachytili na spiritbox niečí hlas, ktorý nás volal akoby za ním na vrchné poschodie. A tak stúpame na vrchné poschodie a snažíme sa spojiť s osobou, ktorá nás tam volala. Popri spiritboxe sme mali pri sebe aj EVP zaradenie, ktoré ale nevykazovalo prítomnosť žiadnej entity. Volali sme na danú osobu, ale bolo jej ťažko rozumieť, ťažko sa nám s ňou spájalo. Vyšli sme na najvyššie poschodie, kde nám ale zrazu zo spiritboxu vyšlo slovko „odíď“. Kto a prečo nám to povedal, sme sa nedozvedeli. Zachytili sme viacero hlasov, ale ťažko zrozumiteľných. Vedľa sanatória stojí menšia budova, ktorá predtým fungovala ako ubytovňa pre personál. Vošli sme aj do nej, aby sme zistili, či ju ešte niekto „obýva“. Hneď na začiatku sme zaznamenali hlas ženy pomocou spiritboxu. Hlas bol pomerne hlasný a zrozumiteľný. My sme sa pýtali, či sa tam niekto nachádza a či sa nám predstavý. Jej odpoveď bola „za mnou“. Či sa nás snažila niekam nalákať alebo čo tým myslela, sme sa už žiaľ nedozvedeli. No a meno sme sa taktiež nedozvedeli. No tak sme ju troška podpichli a rýpali sme do nej. Na naše výzvy nám už ale odpovedal muž, ktorý sa predstavil ako „Jano“ a povedal nám, že stojí „vzadu“ a ďalej nám povedal „smola“… spiritbox sme mali stále zapnutý a bolo tam počuť jemné „hmmm…hmmmm…hmmmmmm“ ktoré vydávala žena. Či to bola tá istá ako predtým, nevieme. Ale istotne vieme, že v tejto budove sa nachádza duch muža Jána a ženy, ktorej meno sme nezistili.

Vrátili sme sa opäť do budovy sanatória. Tento krát sme použili na zaznamenávanie diktafón. Podarilo sa nám zaznamenať zopár nezrozumiteľných ženských hlasov. Nám to ale nestačilo. A ta sme na chodbu, kde boli predtým izby pacientov, umiestnili na statíve kameru spolu s laserom, ktorý osvetľoval celú chodbu. Budovu sme opustili zhruba na pol hodinu. Všetci sme ostali vonku pred budovou. Budova bola kompletne prázdna. Po príchode ku kamere bol laser spadnutý na zemi a kamera bola pustená. Nechápali sme prečo je ten laser na zemi. Veď sme ho pevne pripevnili k statívu. Vzali sme techniku von k autám a tam sme si pozreli záznam z kamery. Keď sme si pustili záznam z kamery, ostali sme všetci hrôzou bez seba. Na kamere je jasne vidieť, ako niečo zhodilo laser na zem. Laser vysiela tisícky drobných bodov pred seba, ktoré sú voľne viditeľné. Na kamere je vidieť, ako niečo prešlo pomedzi tieto body a vrazilo do laseru, čím ho zhodilo na zem. Bolo to pre nás niečo strašidelné, no adrenalínové zároveň. Toto je jasný dôkaz toho, že sa niečo nachádza v budove sanatória a asi nechce, aby sme ho/to zaznamenali. Nás to ale neodradilo a pokračovali sme ďalej vo vyšetrovaní. Snažili sme sa nájsť toho ducha. Ale nám to už prišlo iba ako hra na skrývačku. Používali sme EVP, aj spiritbox, ale výsledky už potom boli iba mizivé.

Ale to až do chvíle, pokým sme zažili niečo hrozivé. Naša členka Baška zažila útok ducha. Pri vstupných dverách do sanatória na ňu zaútočil duch, ktorý jej spôsobil škrabance na nohe. Ihneď po útoku bolo a jej stehne vidno dva zreteľné škrabance z vrchu smerujúce nadol. Škrabance počas krátkej chvíle zčervenali a boli výraznejšie. Po pár minútach ale bolo vidno, že nie sú dva, ale tri.

Prečo sa to ale stalo? Obýva budovu sanatória naozaj zlá temná sila, ktorá si tam nepriala našu prítomnosť? Je ta zlo, ktoré nás hneď na začiatku upozornilo, aby sme odišli? No my sme to neuposlúchli, tak jeho ďalším varovaním bol útok na našu techniku. No aj tak to nám nestačilo a ostali sme a pokračovali sme vo vyšetrovaní. Nepoučili sme sa a tak nastal útok priamo na telo. Žial Baška si to vytrpela a ona sa stala tou obeťou útoku. Baška ostala odpočívať v aute a my sme vyrazili späť do budovy po toho ducha. Boli sme vystrašení z toho útoku, ale zároveň aj nahnevaní kvôli tomu. Toho agresívneho ducha sme už nestretli, iba zopár duchov asi bývalých pacientov. Zaznamenali sme na spiritbox hlas ženy, ktorá nám na otázku či ona nám zhodila ten laser odpovedala „nie“.

Či sa nás ten agresívny duch zľakol, alebo prečo sme ho nezaznamenali, to nevieme. Azda možno aj pre nás dobre, že sme sa s ním už nestretli. Ťažko posúdiť. Ale s určitosťou môžeme potvrdiť, že bývalé sanatórium na Borovej hore vo Zvolene je ešte stále obývané duchmi a entitami. A s určitosťou vieme potvrdiť, že si neželajú byť rušení vo svojom obydlí. A toho, kto ich vyruší najprv slovne varujú, potom mu dajú druhé upozornenie útokom na jeho techniku. A keď ani vtedy neodíde, tak mu dajú najavo svoju silu priamym útokom na jeho telo. My, členovia tímu SGH sme zažili všetky tri možnosti a môžeme povedať, že to nie je zrovna príjemný zážitok.