Opäť nastal jeden z tých strašidelných dní. Deň, ktorý patrí nám, členom týmu Slovak Ghost Hunters. Sobota, 01.10.2016. pre niekoho obyčajná sobota, kedy má voľno a ide niekam von do prírody. Ale pre nás, tým SGH deň, kedy sa naplno môžeme venovať svojej najväčšej záľube. A to vyšetrovaniu paranormálnych javov. V zložení Matej, Matej, Dado, Baška, Harmi. Tak ako vždy, aj tento krát sa k nám pridali fanúšikovia.

Naše kroky opäť vedú do mestečka, ktoré nám je už známe. Mesto Čachtice, ktoré má bohatú históriu. Najznámejšia obyvateľka tohto mesta, slávna čachtická pani, Alžbeta Bátoriová. Predtým sme boli vyšetrovať priamo na jej hrade, odkiaľ sme si priniesli nezabudnuteľný zážitok a pomerne dosť veľa výsledkov z vyšetrovania. Taktiež sme boli vyšetrovať v čachtickom podzemí, ktoré je známe tým, že Bátorička jeho tajnými chodbami si do hradu pašovala mladé devy, ktoré neskôr na hrade mučila (a podľa legendy sa kúpala v ich krvi).

Odbíja približne piata hodina poobede a my smerujeme najskôr k čachtickému podzemiu, kde sa zvítame so správcom p. Bitarovským. Na tento deň je v podzemí naplánovaný bohatý program, nakoľko sa zatvára sezóna. Je tu pomerne veľa ľudí, každý sa teší na pochod na hrad a späť k podzemiu a na polnočnú prehliadku podzemia.

My sa ale vyberáme ešte na prehliadku Drugetovej kúrie, kde sa chystáme taktiež vyšetrovať. Drugetova kúria bolo kedysi obydlie s veľkým dvorom, kde hradné panstvo robievalo bujaré zábavy pre zahraničných hostí. Postavená bola začiatkom 17. Storočia a patrila dcére Alžbety Bátoriovej. Teraz je to už iba polorozpadnutá ruina, ktorá naďalej pomaly chátra. Ale v našich očiach je to ideálna príležitosť, kde chceme vyšetrovať a veríme, že aj nahráme veľa nahrávok. Spolu s Matejom prezeráme staré miestnosti plné bordelu a spadnutých strešných trámov. Musíme byť opatrný, lebo stačí menšia nepozornosť a môžeme prísť k úrazu. Pod domom je menšie podzemie, do ktorého vstupujeme po zničených schodoch (teda ak sa tomu dá povedať schody). Podzemie nie je moc veľké, ale prítomnosť v ňom nie je moc príjemná. Skúsime niečo nahrať, iba tak, na skúšku. Síce je deň, ale človek nikdy nevie. Pustíme diktafón a začíname dávať otázky. „Je tu niekto? Ako sa voláš? Kto si….?“ No a v tom to prišlo. Na nahrávke je počuť jasná a zreteľná odpoveď, ktorá nás zamrazila. „Zabi ho!“ Nečakali sme až niečo takéto, ostali sme ako zmrazení. Skúšali sme samozrejme nadviazať na túto odpoveď, ale už bez výsledku. Tak sme skončili našu prehliadku kúrie a vrátili sme sa k podzemiu. Pri podzemí sme sa stretli s našimi fanúšikmi. Kvôli nám prišli až z čiech moderátorka Žaneta z  rádia Hey spolu so svojím manželom Radimom. Ďalším zahraničným hosťom bol reportér Krištof, ktorý sa taktiež venuje para normálnym záhadám.

Medzičasom ľudia, ktorý prišli na ukončenie sezóny odišli na svoju turistickú vychádzku na hrad. My sme si vybalili naše technické pomôcky, nainštalovali sme do podzemia kamery a prichystali sme sa na vyšetrovanie. Do podzemia sme chodili po skupinkách, aby sme si navzájom neznehodnocovali výsledky z vyšetrovania. V podzemí sme počuli dupot nôh, zvuky a taktiež sme počuli rozhovor neznámych osôb. Človeku to nepríde asi moc divné, ale keď si uvedomíte, že ste tam iba traja a stojíte pri sebe, tak ….. Kto to tam dupe? Kto sa to rozpráva? Koho kroky sa blížia k vám? Strašidelné, no zároveň dobrodružné. Keď sme počuli v pozadí rozhovor žien, sa nám podarilo nahrať na diktafón nemecký hlas, hovoriaci „Warum“. Okolo desiatej večer sa nám pohol ruženec, ktorý sme zavesili v chodbe do stredu. Na ruženec sme nasmerovali kameru, ktorú ho nonstop snímala. V čase, kedy sa ruženec začal hýbať, nám vypadli všetky kamery. Ruženec sa začal točiť okolo svojej osy a zároveň sa vyhol do jednej strany. Keď sme to videli, ostali sme všetci stáť a pozerať naň. Nik nevie, ako sa to stalo, kto to urobil. Ale videli sme to a vieme potvrdiť, že sa to stalo.

Po určitom čase sme sa presunuli už do spomínanej Drugetovej kúrie. Boli sme zvedaví, či sa nám podarí nadviazať na predošlú nahrávku, kde nám niekto povedal „Zabi ho“. Kúria je postavená do tvaru písmena „U“. Všetky miestnosti sú prechodné, tak sme vyšetrovali postupne prechádzajúc všetkými miestnosťami. Opäť sme boli rozdelení na dve skupinky. Časť z nás bola v dome a časť bola v podzemí. V dome nebolo cítiť ničiu prítomnosť, nepodarilo sa nám už nahrať nič. V podzemí bolo počuť miestami búchanie a neznáme zvuky, čo pre nás znamenalo, že tam nie sme sami. Skúsili sme znova nadviazať na predošlú nahrávku. Vyzvali sme dotyčného ducha, aby sa nám znova ozval. Ale nepodarilo sa už nič nahrať.

Každopádne bola to pre nás nová a zaujímavá skúsenosť, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Ako napríklad zážitok s ružencom. Jediné čo nás však mrzí, že sa nám to nepodarilo nahrať na video, aby sme to mohli ukázať celému svetu. Ale zato vieme celému svetu povedať, že sa už teraz chystáme na ďalšiu akčnú akciu, ktorú celú zadokumentujeme a všetkým ukážeme.